K Prameňu života som prišiel,
tomu, ktorý prúdi z nebies,
odišiel som od vôd súžení,
som v Elíme lásky Božej.
Teraz pijem vodu nebeskú,
vyviera, z mojich útrob tečie
nesmierne a nevýslovné
Tešiteľa potešenie.

K prameňu života pristúp,
tie vody nikdy nevyschnú,
z neobmedzených zásob pi,
veď Kristus je tvoj zdroj živý.

Pri prameni Jeho krvi som,
viny a nečistoty berie,
v ňom som od hriechov očistený
a môj odev belší než sneh je.
Vlastnú spravodlivosť nemám,
Ježiš v mojej duši žije,
Jeho božskú prirodzenosť mám,
iba v Ňom všetko bez chyby je.

Som pri Prameni uzdravenia,
nekonečnom, večnom zdroji.
To tajomstvo sa kúpiť nedá,
ľudská múdrosť neobstojí.
Tajomstvo je však odhalené
prameňom, čo Mu z boku plynie,
Jeho ranami čo uzdravia,
Ježišom, čo v nás má obydlie.

Som pri Prameni potešenia,
Jeho radosť je mojou silou,
moje potešenie rýdze je,
moje slnko je stále so mnou.
Umrie a uschne figovník,
radosti, nádeje zemské,
moje pramene však neuschnú,
môj podiel, radosť sú božské.