Mária vyliala seba,
pre mnohých to bola strata,
v priebehu všetkých storočí
milujúcich Ťa takých máš.
Drahé životy, vzácnosti,
kariéra a budúcnosť,
na Teba „premárnené“,
výrazná je Tvoja sladkosť.
Ona to využila,
najvzácnejšie Ti dala,
chcem aj ja vyliať seba
aj lásku, všetko, čo mám.

Milujem Ťa, upriamujem
ducha môjho, dušu, telo,
srdce, myseľ, celú silu
a celú bytosť na Teba.
Celú svoju bytosť nechám
len Tebou obsadiť, Pane,
do srdca Tvojho vchádzam
a sladký tok pociťujem.
Pane, v Tebe stratený,
len Ty sám si moje všetko,
v duchu sa z Teba teším
v spoločenstve dôvernom.

Vo vesmíre niet nikoho,
po kom túžim, okrem Teba,
hoci som už porušený,
vždy ako svoj podiel Ťa mám.
Všetko je iba márnosťou,
to, čo nie si Ty, stratou je,
lásku mi všetko berie,
Ty však máš už srdce moje.
Zbadal som Tvoju cennosť,
tiež vzácnosť a skutočnosť,
teraz vyznávam, Pane,
patrí Ti srdce moje.