Po rozburenych vodach

NS800 Sk3047
1
Po rozbúrených vodách,
sa tmavou nocou plavím,
som beznádejný a sám,
len veľké vlny vidím.
V tom sa človek zjaví,
ja naň hľadím,
po vlnách si kráča,
blíži sa ku mne, hovorí:
 
„Neboj sa. Neboj sa.
Veď som to Ja.
More viem ukľudniť,
dovoľ mi vstúpiť.
V tebe prístavom budem,
ochránim ťa.
Len mi otvor srdce,
som Tá cesta.“
2
Cítim sa obkľúčený,
všetkým súžením čo mám.
Každý bôľ, problém, či spor,
o pokoj ma oberá.
So smútkom zápasím vyčerpaný.
Vari nie je nik, kto ma tohto zbaví?
Pán vraví:
 
„Neboj sa. Neboj sa.
Veď som to Ja.
More viem ukľudniť,
dovoľ mi vstúpiť.
V tebe prístavom budem,
ochránim ťa.
Len mi otvor srdce,
som Tá cesta.“
3
Ježiš je Synom Božím,
človekom je súcitným.
Bol na kríž položený,
odniesol tvoje hriechy.
Život si podmaní silu smrti.
Boľavé srdce Mu stíšiť dovolíš?
On povie:
 
„Neboj sa. Neboj sa.
Veď som to Ja.
Len mi ver!
Volaj Ma, zachránim ťa!
Ó, Pán Ježiš,
Teba dnes potrebujem,
otváram Ti srdce,
Zostaň vo mne.