Kristus vo Svojej slave si ludskost obliekol

Kristus vo Svojej sláve si ľudskosť obliekol,
’by žil namiesto mňa a bol osobou mojou.
Človek v živote, povahe, sa ku mne hodí,
Osoba slávna, On sám ma zamení.
Pane, Pane, si pre mňa človekom!
Si mojou novou Osobou, plnou identitou.
Pane, Pane, podrob vo mne všetko,
a stále, stále si buduj v mojom srdci domov.

Kristus sa stal Duchom, aby hovoril vo mne,
rozprávajúci Duch, hovorí neprestajne.
Jeho slovo vodou je, čo zvnútra obmyje,
starobu zmýva, Jeho udeľuje.
Pane, Pane, všetko čo chceš povedz.
Rozprávaním Si prítomný, hovor neprestajne.
Pane, Pane, hovor, obmývaj ma,
metabolicky premieňaj, v srdci mojom zostaň.

Kristus – Ženích sa vráti pre nás, sme nevestou,
On vyjde z nás, cirkvou budeme oslávenou.
Jeho Osoba slávna je, v nás rozpína sa,
to je naša Osoba – aká sláva!
Pane, Pane, v domácom zákone
zaplavuj Svojou slávou, nás nasycuj úplne.
Vystúp, vystúp, nech sláva prepukne
zo slávnej cirkvi čoskoro, ó, vráť sa v sláve späť.